CIA
a iránsky experiment
Novinky
o volebnom podvode sa rozšírili Teheránom ako oheň, vyženúc do ulíc
množstvá ľudí. Chaotickú situáciu na uliciach pozorne orchestrovala CIA, ktorá
dodávala Iráncom zmätočné SMS správy.
V marci r. 2000 sa americká ministerka zahraničia
Madeleine Albrightová priznala, že Eisenhoverova vláda zorganizovala zmenu
režimu v Teheráne v rokoch 1953 a táto dejinná udalosť vraj
vysvetľuje nepriateľstvo Iráncov voči Spojeným štátom. Minulý týždeň
prezident Obama vo svojom prejave v Káhire oficiálne uznal, že „počas
studenej vojny USA hrali úlohu v nastolení demokratickej vlády
v Iráne.“
V tom čase bol Irán kontrolovaný šachom Mohamadom
Rezom Pahlávím. Na trón ho posadili Briti, ktorí donútili jeho otca,
pronacistického kapitána Rezu Pahlávího, aby rezignoval. Avšak šach musel čeliť
nacionalistickému ministerskému predsedovi Mohamadovi Mosadegovi, ktorý
znárodnil ropné rezervy Iránu. Nahnevaní Briti presvedčili USA, že iránsky
odpor je potrebné zlomiť skôr, než sa krajina stane komunistickou. CIA
zorganizovala operáciu AJAX a zvrhla Mosadega pomocou šacha a na jeho
miesto dosadila nacistického generála Fazlolaha Zahediho. Zahedi je zodpovedný
za najtvrdší teror proti iránskemu obyvateľstvu, počas ktorého šach zakrýval jeho
zločiny.
Operáciu AJAX viedol archeológ Donald Wilber, historik
Kermit Roosevelt (vnuk prezidenta Roosevelta) a generál Norman Schwartzkop
(jeho syn rovnakého mena viedol operáciu Púštna búrka). Táto operácia sa stala
učebnicovým príkladom prevratu. CIA prišla s nápadom ktorý vzbudil dojem
populárneho povstania, čo v skutočnosti bola operácia tajných služieb.
Vrcholným predstavením bola demonštrácia v Teheráne s 8000 hercami,
ktorých zaplatila agentúra za účelom poskytnutia dôveryhodných záberov pre
západné médiá.
Opakuje sa história? Washington sa zriekol vojenského
útoku na Irán a odhováral od takéhoto kroku aj Izrael. Za účelom „zmeny
režimu“ začala Obamova administratíva hrať hru tajných operácií – menej
nebezpečnú, avšak s menej predvídateľným výsledkom. Po oznámení výsledkov
sa v Teheráne začali veľké demonštrácie. Irán je opäť experimentálnou
zónou pre naskúšanie nových spôsobov prevratu.
CIA v roku 2009 spolieha na novú zbraň: kontrolu
mobilných telefónov. Od začiatku demokratizácie mobilných telefónov anglosaské
tajné služby značne zvýšili svoju schopnosť zachytenia informácií. Kým
odposluch pozemných telefónnych sietí si vyžaduje inštaláciu odpočúvacieho
zariadenia a teda lokálnych agentov, odposluch mobilných sietí je možné
robiť na diaľku pomocou siete Echelon. Tento systém však nezachytí Skype
a internetové hovory. Národná bezpečnostná agentúra už lobovala
u poskytovateľov internetu. Tí, ktorí súhlasili dostali obrovské finančné
odplaty.
V okupovaných krajinách ako Irak, Afganistan,
Pakistan je sledovaná všetka telefónna komunikácia, mobilná i pozemná. Cieľom
nie je získať prepis každého telefónneho hovoru ale zachytiť „spoločenské
bunky.“ Inými slovami, telefóny sú prístroje pomocou ktorých je možné zistiť
kto je v spojení s kým s cieľom zachytiť skupiny odporu. Zároveň
umožňujú identifikovať lokálne ciele a „neutralizovať“ ich. Aj preto
afgánski rebeli vo februári 2008 prikázali rôznym operátorom, aby zastavili
svoje aktivity od 5-tej hodiny popoludní do 3-tej hodiny rannej, aby zabránili
anglosaxonom v ich sledovaní a zistení miesta pôsobenia. Antény tých,
ktorí odmietli poslúchnuť zničili.
Naopak však Izraelčania v Gaze počas akcie Tekuté
olovo zničili všetko okrem antén. To bola úplne iná stratégia. Od vojny
v zálive sa používala kapitánova Wardenova stratégia „piatich kruhov“:
zbombardovanie telefónnej infraštruktúry bolo považované za strategický cieľ
zmätenia populácie a zároveň zničenia komunikačných kanálov medzi velením
a frontom. Dnes sa aplikuje opačná stratégia: komunikačná infraštruktúra
musí byť chránená.
Počas bombardovania Gazy operátor Jawwal naopak
poskytol svojim užívateľom dodatočné služby (zvýšenie času). Oficiálne im chcel
pomôcť, avšak v skutočnosti slúžil izraelským záujmom. Anglosaské
a izraelské metódy boja vyvinuli nové psychologické techniky založené na
zvýšenom používaní mobilných telefónov.
V júli 2008 po výmene zajatcov medzi hnutím Hizbaláh
a Izraelom, roboti vykonali desiatky tisíc hovorov do libanonských
mobilných sietí. Arabský hlas varoval obyvateľov pred zúčastnením sa na
akýchkoľvek akciách odporu proti Izraelu. Libanonský minister telekomunikácií
Jibran Bassil podal sťažnosť do OSN pre porušenie suverenity krajiny. Podľa
rovnakého vzoru desiatky tisíc Libanončanov a Sýrčanov prijalo
automatizovaný hovor v októbri 2008 s ponukou 10 miliónov dolárov za
akúkoľvek informáciu, ktorá by viedla k lokalizácii a oslobodeniu
izraelských zajatcov. Ľudia, ktorí mali záujem na spolupráci mali zavolať na
číslo v Británii.
Podobná metóda bola použitá aj v Iráne, kde medzi verejnosť
boli rozšírené lživé informácie za účelom vyburcovania nahnevaných reakcií.
Najprv boli poslané SMS správy v noc, kedy sa
spočítavali hlasy, ktoré informovali o Musávího víťazstve. Tieto správy
vyzerali ako oficiálne výsledky volieb. Oznámenie oficiálnych
výsledkov – Ahmadinedžád vyhral voľby – vyzeralo potom ako podvod. Tri
dni pred voľbami Musáví a jeho priatelia priznali, že voľby vyhrá
s veľkým náskokom Ahmadinedžád a snažili sa to vysvetliť nevyrovnanou
predvolebnou kampaňou.
Musávího víťazstvo nikdy nebolo možné, keďže predvolebné prieskumy
západných agentúr jasne dokazovali náskok Ahmadinedžáda.
Niektorí iránski občania sa zúčastnili internetových
rozhovorov na stránkach Facebook alebo Twitter a dostali informácie
o pokračovaní politickej krízy a pokračujúcich demonštráciách. Tieto
anonymné informácie šírili správy o výstreloch, mŕtvych napriek tomu, že
žiadna smrť nebola dovtedy potvrdená. V tom čase mal Twitter
previesť údržbu svojich stránok, avšak americké ministerstvo zahraničia požiadalo
majiteľov stránky, aby údržbu odložili. Podľa New York Times tieto informácie
prispeli k rozšíreniu odporu v populácii.
Simultánne CIA zmobilizovala protiiránskych militantov
v USA a Veľkej Británii za účelom zvýšenia chaosu. Boli im rozdané praktické
príručky, ktoré obsahovali informácie ako napríklad:
-ako si založiť účet na stránke Twitter v teheránskej časovej zóne
- ako ho používať
- oficiálne iránske stránky nemali byť napadnuté (O to sa postará americké
vojsko) – tvrdila príručka
So správnym použitím nebolo možné zistiť odkiaľ vyšli účty
Twitter a teda či boli založené svedkami demonštrácií v Teheráne
alebo agentmi CIA. Cieľom bol spôsobiť zmätok, aby Iránčania začali
bojovať medzi sebou. Armádne zložky kdekoľvek na svete pozorne sledujú
situáciu v Teheráne. Snažia sa vyhodnotiť úspešnosť nových metód použitých
v Iráne. Je nesporné, že destabilizačný proces do určitej miery fungoval.
Hromadná demonštrácia v Teheráne alias stretnutie agentov CIA a „hlupákov“